V 30. rokoch 20. storočia mladý architekt Emil Belluš v rekordnom čase 13 dní vypracoval návrh a základný projekt súboru 500 obytných domov. Vtedy bol v Bratislave nedostatok bývania pre rastúcu robotnícku triedu – tzv. sociálne bývanie. Najväčší dopyt bol po malometrážnych bytoch.

Tie napokon v roku 1931 vznikli na Trenčianskej ulici a stoja dodnes… „Architekt mal k dispozícii relatívne malý priestor vymedzený ulicami Trenčianska a Miletičova. Sem umiestnil 8 samostatne stojacich domov, v každom dome malo byť 32 bytov, spolu 256 bytov. Každý z týchto bytových domov je tvorený dvoma krídlami a v strede je komunikačné schodisko.

Byty na poschodiach sú identické. Tvorené sú izbou, kuchyňou, predsieňou, komorou a WC. Kúpeľne boli situované do spoločných priestorov na chodbách,“ uvádza sa v knižnej publikácii Register architektúry. Spoločné kúpeľne na chodbe však už nenájdete. Väčšina obyvateľov si byty postupne prerobila tak, že kúpeľňu prerobili z komory, ktorá bola súčasťou bytov.

Zdroj: www.bratislavskenoviny.sk

V bratislavskom Starom Meste obchodny dom na Kamennom namesti sa po rokoch vrátil k svojmu pôvodnému názvu Prior. Koncom septembra 2020 otvára v plnom rozsahu svoje brány. „Food court so 14 prevádzkami má kapacitu zhruba 500 ľudí, o taký mesiac bude otvorený úplne celý. Dnes sme otvorení zhruba na 80 percent,“ prezradil  žilinský podnikateľ George Trabelssie. Zámerom bolo aby projekt čo najviac vyhovoval potrebám verejnosti. „Máme tu slovenskú kuchyňu, portugalskú, indickú, vietnamskú, čínsku, iránsku, izraelskú, Blízky Východ a rôzne iné chute,“ priblížil majiteľ obchodného domu. Na prízemí budovy sa nachádza i výstava, ktorá približuje vznik pôvodného Prioru ako aj dobové predmety zo 60-tych a 70-tych rokov 20. storočia. Do vzhľadu fasády budovy, ktorá má architektonický rozmer, sú tu travertínové obklady, zvonkohra a celkovo patrí medzi najznámejšie stavby v Bratislave, zasahovať majiteľ nechce.

Zdroj: www.bratislavskenoviny.sk

Na skúmanie materstva a jeho transformačného potenciálu sa zameriava nový výstavný projekt talianskeho dua Grossi Maglioni. Sprístupnia ho 11. marca v Kunsthalle LAB v Bratislave.

„Stredobodom je postava matky s inštinktívnymi divokými vlastnosťami, ktorá chráni svoje deti. A počas tohto aktu sa stáva desivou postavou,“ informovala PR manažérka Lila Rose. Výstava potrvá do 25. apríla.

Projekt Zvieracia matka vychádza z viacerých ideových línií – z postfeministického a antropologického diskurzu, z psychoanalytickej spisby, zo sci-fi literatúry. A filmu, ich teoretickej analýzy, ako i z vlastnej materskej skúsenosti umelkýň a ich interakcie v skupine matiek a detí. Stredobodom je dvojica, matka a dieťa, jeho dospievanie, cesta osamostatnenia sa od matky. „Grossi Maglioni skúmajú ikonografiu spojenú s materstvom ako s niečím desivým, kde sa v obraze matky prelína majestát i hrôza. Ich výskum sa odvíja od sugestívneho imaginária, od prehistorických predstáv, v ktorých ženské telo splýva so živočíšnymi a rastlinnými prvkami. Cez starovekú mytológiu, mágiu, až k sci-fi víziám,“ priblížila kurátorka výstavy Lýdia Pribišová.

Zdroj: www.bratislavskenoviny.sk

Obľúbená Medická záhrada v bratislavskom Starom Meste by mala prejsť v roku 2021 revitalizáciou. „Pôjde o príklad spolupráce samosprávy s významnými aktérmi v území v rámci projektu Old Town_New Com a s podporou staromestského Fondu architekta Weinwurma,“ uviedla starostka Zuzana Aufrichtová. Neskôr upozornila, že obrázky, ktoré k tejto téme zverejnila, nie sú budúcou podobou záhrady, ale zachytávajú, ako Medická záhrada v bratislavskom Starom Meste vyzerala v roku 1787, keď bola upravená v barokovom štýle. Ďalej upresnila: „Historických záhrad máme v Bratislave limitovaný počet. Deti hrajúce sa na trávniku raz vyrastú a mali by mať vedomosť, že sa hrali v barokovej záhrade. Aj Grassalkovichova záhrada bola za socíku Pionierska a našla zdravý pomer baroka a aktuálnych trendov a nestratila na obľúbenosti.“ O budúcej podobe záhrady má ešte rozhodnúť verejná diskusia.

zdroj www.bratislavskenoviny.sk

Trhovisko malo na Trnavskom mýte tradíciu už od konca 19. storočia (pôvodne ako dobytčí trh) a novú tržnicu tu otvorili v roku 1981 potom, čo v 60-tych rokoch populárne centrálne trhovisko ustúpilo stavbe Istropolisu a presťahovalo sa na Miletičovu.

Súčasná realita Novej tržnice, ktorej budova patrí medzi najznámejšie stavby Bratislavy, nie je veľmi veselá, mnoho priestorov je úplne prázdnych. Aktuálne nie sú v pláne žiadne nákladné prestavby či rekonštrukcie. K otvoreniu nových stánkov s jedlom by však malo prísť až cca o pol roka, zatiaľ sa za chodu bude prerábať interiér tak, aby vyhovoval novým prevádzkam. „Celý priestor chceme vyzdvihnúť tým, že nasvietime prvky jeho architektúry, ktoré sú tu veľmi hodnotné. Známe rúry, aby vynikli, plánujeme iluminovať“ dodáva Maroš Mačuha ktorý je organizátorom úspešnej akcie Street food na Duláku.

Cieľom je zatraktívniť najmä ponuku predajcov. Mali by to byť najmä kvalitné  farmárske potraviny a samozrejme veľký výber jedla či nápojov. Po novom by vás už za hlavným vchodom vítal veľký zeleninový pult. Nemala by chýbať veľká vinotéka s kvalitným regionálnym vínom či remeselné pivo – fľaškové i čapované. Food court, ktorý by sa mal stať novým jadrom tržnice, bude umiestnený uprostred . Po bokoch sa budú nachádzať kóje s prevádzkami, medzi nimi voľné sedenie.

Zdroj: www.bratislavskenoviny.sk

Ministerstvo dopravy a výstavby spustilo finálne hlasovanie o názve nového mosta cez Dunaj. Hlasujúci si môžu vybrať, či chcú Jarovský alebo Lužný most.

„Meno pre most je téma, ktorá si zaslúži širokú a slušnú diskusiu. Ideme do finále, nech rozhodnú skutočné hlasy a vyhrá najlepší,“ uviedol minister Andrej Doležal na sociálnej sieti. V ankete v doterajších kolách o názve v poradí šiesteho mosta cez Dunaj sa medzi možnosťami objavovali rôzne názvy. Napríklad  Most M. R. Štefánika, Most A. Dubčeka, Dunajský most, či Španielsky most. Posledne menovaný dokonca postúpil počtom hlasov do finále, kontrola však preukázala, že väčšina hlasov pochádzala z účelovo vytvorených zahraničných účtov.

Po novom moste by mali motoristi jazdiť v roku 2021. Je súčasťou nultého obchvatu D4 a prepája dve veľké časti Dunajského súmostia – hlavný most a východné predmostie na rozostavanom úseku diaľnice Bratislava, Jarovce – Ivanka, sever. Zdroj: www.bratislavskenoviny.sk

Projekt Hrobu neznámeho vojaka je po pozastavení kvôli pandémii COVID-19 už pripravený na vyhlásenie architektonickej súťaže. Návrh na vybudovanie Hrobu neznámeho vojaka schválila vláda ešte v apríli 2019 a na tento zámer vyčlenila 820.000 eur. Podľa Ministerstva obrany SR, ktoré návrh predložilo, má byť symbolom patriotizmu a heroizmu občanov Slovenska. Vo výslednej podobe má byť súčasťou hrobu jeden z hlavných symbolov vojenskej symboliky SR – vztýčený blatnický meč, teda meč karolínskeho typu z prvej polovice deviateho storočia, ktorý patril slovanskému veľmožovi z Turčianskej Blatnice. Protokolárne miesto pre projekt hrobu neznámeho vojaka má byť zriadené v parku pri Úrade vlády SR v bratislavskom Starom Meste, kde sa ešte stále nachádza socha komunistického funkcionára z čias druhej svetovej vojny Mareka Čulena. Zdroj: www.bratislavskenoviny.sk

Bratislava má novú atrakciu. Na Vajanského nábreží v bratislavskom Starom Meste vyrástlo 30 m vysoké vyhliadkové tzv. ruské koleso. Mestská časť ho povolila ako dočasnú kompenzáciu a príspevok pre podporu lokálneho turistického ruchu v období koronakrízy. Jeho prevádzka predstavuje zároveň finančný benefit pre samosprávu. Idea vyhliadkového kolesa vznikla začiatkom tohto roka, v marci mestská časť vyhlásila verejnú anketu, kde väčšina hlasujúcich zámer podporila. „Vyhliadkové koleso v srdci Starého Mesta predstavuje žiaduce osvieženie a ozvláštnenie letnej mestskej atmosféry. Biela konštrukcia kolesa pôsobí subtílne, vytvára priezory, kadiaľ je možné dominanty mesta bez problémov sledovať“, uviedla pre TASR Martina Štefániková zo staromestského miestneho úradu. Cena jednej jazdy je 6,50 eura. Vyhliadkové koleso bude na Vajanského nábreží v prevádzke od 4. júla do 30. septembra 2020. Zdroj: www.bratislavskenoviny.sk

Nová mestská pláž vznikla v Bratislave medzi divadlom Aréna a Starým mostom a ponesie názov Tyršák po Miroslavovi Tyršovi. Podľa organizátorov ponúkne návštevníkom viacúčelové športové ihrisko na plážový volejbal, plážový tenis a plážový futbal ako aj nadrozmernú hojdačku. Bude pokrytá 650 tonami bieleho piesku a na oddych je pripravených 250 ležadiel.

Plážovú atmosféru má dotvoriť aj množstvo zelene a na osvieženie počas horúcich dní sú pripravené aj hmlové vodné brány. Taktiež tu nájdete aj špeciálnu food zónu s plážovým barom, konceptmi Yeme, Marinela, Edokin, Al Trivio a NYC Corner. Bude tu aj kultúrne vyžitie s DJ-mi a sprievodnými aktivitami vrátane hudobných koncertov a pre deti detská piesková zóna a množstvo kolotočov.

Vstup na pláž, ležadlá a športoviská budú pre všetkých k dispozícii bezplatne bude otvorená podľa počasia až do konca septembra 2020.

Zdroj: www.bratislavskenoviny.sk

Objavili sme zaujímavú a aktuálnu aj po uplynutí 30 rokov výstava profesora Ľuba Stacha Svetlo a citlivá vrstva v Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy (GMB), ktorá približuje dobu búrlivých spoločenských i kultúrnych zmien po Novembri 1989. Návštevník výstavy má možnosť uvidieť rôzne podoby plošnej i priestorovej fotografie, či už veľkoplošnej alebo so zaznamenaním pohybu slnka kresliaceho svetlom po stene a podlahe. Kurátorka výstavy Lucia L. Fišerová taktiež poukázala aj na experimentálny prístup fotografa, ktorý má nielen vizuálne príťažlivý obsah ale aj prejav spoločenskej angažovanosti. Zaujímavé je aj dobové video dokumentujúce prelomové dianie v Bratislave a sprevádzané piesňou Tublatanky Pravda víťazí. Výstava potrvá do 13. októbra 2019. Zdroj: www.bratislavskenoviny.sk