Aktuality
 Exkurzie v Bratislave | Excursion in Bratislava | Ausflug nach Bratislava +421 903 757 606 (German, Russian)
+421 903 725 945 (English, Russian, Croatian, Serbian)
 Exkurzie v Bratislave | Excursion in Bratislava | Ausflug nach Bratislava
 +421 903 757 606 (German, Russian)
+421 903 725 945 (English, Russian, Croatian, Serbian)

Hotel pre psov a výcvik psov - Žilina

  • banner bratislava
  • banner bratislava
  • banner bratislava

Aktuality

„Od začiatku vojnového konfliktu na Ukrajine prišli do Bratislavy a okolia  stovky pravoslávnych. V Chráme sv. Rastislava na Tomášikovej ulici sa slúži trochu inak, ako sú pravoslávni na Ukrajine zvyknutí, okrem toho, chrám je veľmi malý“ zamýšľa sa náš čitateľ Alexander, ktorý spomína aj chátrajúci vzácny ikonostas či hrobky v priestoroch pod kostolom sv. Mikuláša, ktoré boli v priebehu 19. a 20. storočia vykradnuté.

Úrad Prešovskej pravoslávnej eparchie nám potvrdil, že v súčasnosti sa v krypte už nenachádzajú žiadne architektonické ani iné cenné veci. „Pre tieto už neexistujúce cennosti boli v minulosti  vchodové dvere do hrobky viackrát rozbité.“ Má však aj dobrú správu - bohoslužby v kostole na Mikulášskej ulici opäť obnovili, a zároveň ho viac sprístupnili pre verejnosť. Rekonštrukcia spustnutého kostolíka je v príprave, vypracúvajú potrebnú projektovú dokumentáciu.

Predchádzajúce snahy o obnovu kostolíka zmarili podľa úradu požiadavky na značnú mieru spolufinancovania. Teraz by mali pomôcť najmä peniaze z Plánu obnovy. „To znamená, že vlastník môže žiadať o dotáciu v podprograme OSSD 1.5 v rámci Ministerstva kultúry SR na obnovu predmetnej pamiatky v rozsahu od 150-tisíc eur do 950-tisíc eur. Taktiež sa o dotáciu môže uchádzať v podprograme 1.1. kde je alokovaných 5 miliónov eur,“ vysvetlila hovorkyňa rezortu Zuzana Viciaňová.

Spustili sme pre Vás novú a dúfame že modernejšiu webstránku.

Zároveň pre zvýšenie bezpečnosti komunikácia medzi návštevníkmi stránky a samotnou stránkou je zabezpečená prostredníctvom zabezpečeného spojenia SSL, ktoré je spozorovať na základe toho, že v riadku je zelený zámok a stránka začína na https. 

Marek Sarvas
webmaster

 Použitý zdroj www.bratislavskenoviny.sk 

Viacerí Bratislavčania si dodnes pamätajú trhovisko na Rybnom námestí s neologickou synagógou v pozadí. Stred námestia zdobí trojičný stĺp postavený na pamiatku moru, ktorý v roku 1713 zúril aj v našom meste a zomrelo dovedna 3 860 ľudí, 1 571 nakazených sa uzdravilo. Bola tu aj hlboká dunajská zátoka, ktorú pri regulácii Dunaja v roku 1902 zasypali a starostlivo splanírovali. Rybné námestie slúžilo aj v dávnych časoch ako trhovisko. V priemere sa na trhu ročne predalo asi 24 000 kg kaprov, 1 200 kg dunajských zubáčov, 1 200 kg šťúk, 8 000 kg sumcov, 160 kg jeseterov. Mesto využívalo svoje zemepanské práva a robilo si nárok na ryby, čo sa dochovali na jeho území. V priekopách, jamách, rybníkoch, všade sa chovali a lovili ryby – väčšinou sa pritom usporiadala bujará a veselá hostina – a úlovok sa potom rozdelil medzi radných pánov, no časť sa aj predala. V dnešných časoch Prešporok už nemá ryby na vývoz, naopak, jeho trh zväčša zásobujú tovarom cudzie vody a chovné rybníky. Kedysi sa míňalo aj hodne rakov, lebo v horských potokoch sa výborne darilo rakom s chutným mäskom. Dnes raky vyhynuli vo väčšine našich vodných tokov, zabili ho jednak škodlivé odpadové vody z tovární, jednak zhubná plesňová choroba.

 

Slovenská národná galéria v spolupráci so Slovenským národným múzeom a zahraničnými partnermi otvára na druhom poschodí Bratislavského hradu putovnú výstavu Tekuté územia venovanú územiu Podunajska v 17. a 18. storočí cez detailné aj kontextuálne mapy území okolo rieky Dunaj od prameňa až po jeho deltu, jeho prítokov, pôdorysy miest a pevností či plány bitiek. Už v antike bol Dunaj považovaný za mýtickú rieku. Ranoveké mapy rieky hovorili o tom, že jeho tok vo svojom behu navzájom spája nielen rieky, krajiny a mestá, ale aj dva svety – Západ s Východom, Európu s Áziou. Tieto dva svety sa prepájali výmenou tovarov aj ideí a vojnovými konfliktmi, ktoré spôsobovali migračné pohyby národov a národností tu žijúcich. „Počas osmanských vojen sa Dunaj stal krvavo dobývanou hranicou, ktorá bola vystužená dôležitými pevnostnými sústavami situovanými v jeho blízkosti. Od rokov 1699/1718 existoval „kresťanský“ a „islamský“ Dunaj, rieka Habsburgovcov a Osmanov. Vznikla tak trvalo pôsobiaca politická a kultúrna línia zlomu, ktorá však vždy ostala priepustnou. Tieto materiály si dali vyhotoviť badenskí markgrófi, ktorí pomáhali v danej dobe oslobodzovať územia Podunajskej monarchie spod nadvlády Osmanov ,“ vysvetľuje Denis Haberland, spoluorganizátor výstavy zo SNG.

 

Vo štvrtok 14. apríla 2022 uplynulo 15 rokov od slávnostného otvorenia novej budovy Slovenského národného divadla. Súťaž v roku 1980 vyhral kolektív mladých autorov, Martin Kusý, Pavol Paňák a Peter Bauer, ktorí mali len niečo vyše 30 rokov. Samotná výstavba sa začala v apríli 1986. Z architektonického hľadiska možno budovu aj dnes považovať za nadčasovú. Podľa autorov má navodzovať industriálny dojem: je to objekt, v ktorom sa tvorí umenie, ale sústreďuje aj všetky zložky, ktoré umožňujú divadelné umenie prezentovať, takže je v tom najlepšom zmysle slova „fabrikou na umenie“. Stavba pozostáva akoby „z dvoch domov“ spojených centrálnym schodiskom – na jednej strane je sídlo činoherného súboru a na druhej má svoj priestor operný a baletný súbor. Z exteriéru pôsobí stavba ako otvorená náruč pozývajúca divákov na návštevu stánku Tálie. Pre divákov sú od otvorenia budovy prístupné tri divadelné sály: Sála opery a baletu s kapacitou 861 miest pre návštevníkov, Sála činohry s kapacitou 649 miest a Štúdio pre 160 divákov. Od mája 2013 pribudol nový hrací priestor Modrý salón s kapacitou 80 miest. Nová budova je obložená typickým slovenským kameňom – spišským travertínom, interiér spoločenských priestorov je vyložený kararským mramorom. Uprostred centrálneho schodiska je jeho dielo nazvané Prameň, ktoré je na začiatku pomyselnej vodnej cesty pokračujúcej cez fontánu pred budovou a cez kaskády za komunikáciou smerom do Dunaja. 14. apríla 2007 sa nová budova SND otvárala galavečerom v Sále opery a baletu za prítomnosti umelcov, zamestnancov divadla a prominentných hostí.

 

Medzi najvýraznejšie osobnosti slovenských dejín patrí Milan Rastislav Štefánik - diplomat, politik, štátnik, vojak, vedec, astronóm a cestovateľ, jeden zo zakladateľov spoločného štátu Čechov a Slovákov. Práve 4. mája si pripomíname 103. výročie tragickej leteckej nehody pri pristávaní neďaleko Bratislavy. Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách do rodiny evanjelického farára. V roku 1898 zamieril do Prahy na vysokoškolské štúdiá a od roku 1900 študoval matematiku a astronómiu na Karlovej univerzite. Zároveň pôsobil v akademickom spolku slovenskej mládeže Detvan. Presťahoval sa do Paríža, kde začal pracovať v observatóriu Meudon neďaleko francúzskej metropoly pod vedením francúzskeho astronóma a fyzika profesora Julesa Janssena. V rámci svojich astronomických výskumných ciest navštívil Španielsko, strednú Áziu, Alžírsko, Tahiti, Nový Zéland, USA i Južnú Ameriku. Francúzskym občanom sa stal M. R. Štefánik v roku 1912 a o dva roky ho za jeho činnosť vymenovali za rytiera Čestnej légie. Ako naturalizovaný francúzsky občan bojoval od roku 1914 v hodnosti podporučíka ako vojnový pilot na francúzskom fronte. Počas vojny úzko spolupracoval s Tomášom G. Masarykom a Edvardom Benešom na vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov. Reprezentatívnym orgánom česko-slovenského zahraničného odboja sa stala Česko-slovenská národná rada (ČSNR), ktorú založili 13. februára 1916 v Paríži. Jedným z najdôležitejších cieľov ČSNR bolo vytvorenie československého zahraničného vojska. Vďaka svojmu spoločenskému vplyvu mal Štefánik na formovaní československých légií najväčšiu zásluhu. M. R. Štefánik je spolu s talianskymi letcami pochovaný v mohyle na vrchu Bradlo, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou.

 

Bratislavská sviečková manifestácia, ktorá sa konala 25. marca 1988, vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu proti komunistickému režimu v bývalom Československu. Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z tajných a vtedajšou mocou prenasledovaných katolíckych spoločenstiev. Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv, čím pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer. Autorom myšlienky Sviečkovej manifestácie bol Marián Šťastný, bývalý hokejový reprezentant, ktorý v roku 1981 emigroval za svojimi bratmi Petrom a Antonom do Kanady. V roku 1987 sa stal podpredsedom Svetového kongresu Slovákov, neskôr jeho predsedom. Aktivisti tajnej cirkvi si nápad osvojili a pripravili manifestáciu v Bratislave. Jej hlavnými organizátormi boli František Mikloško, Ján Čarnogurský, biskup Ján Chryzostom Korec, Silvester Krčméry, Vladimír Jukl, Rudolf Fiby a ďalší členovia katolíckeho disentu. Na polhodinovú manifestáciu prišlo na Hviezdoslavovo námestie v Bratislave viac ako tritisíc ľudí, ďalšie tisíce zablokovala polícia v priľahlých uličkách. Počas zhromaždenia neodzneli žiadne prejavy, manifestujúci vyjadrili svoj odpor horiacimi sviečkami a modlitbami. Proti pokojne demonštrujúcim občanom zasiahlo viac ako tisíc príslušníkov Verejnej bezpečnosti (VB), bezpečnostné orgány zadržali 141 občanov. Policajný zásah si vyžiadal 14 zranených, ale mnohí sa zo strachu pred perzekúciami k zraneniam nepriznali. "V slovenských dejinách nie je veľa podobných udalostí a obrovským odkazom sviečkovej manifestácie ostáva, že obyčajní ľudia môžu byť tvorcami veľkých dejín. Obyčajní ľudia, ktorí sem prišli z celého Slovenska, zapálili sviečky, hrdinsky vydržali a hovoril o nich celý svet," povedal František Mikloško, jeden z hlavných organizátorov zhromaždenia.



Do roku 1932 stál približne v miestach dnešnej čerpacej stanice Slovnaft oproti Inchebe starý kostol. Pôvodne bol umiestnený na mierne vyvýšenom teréne v jej strede. Za zmenou stála erózia Dunaja, ktorá postupne ukrajovala z brehu. Geograf a historik Ján Matej Korabinský uvádza, že voda odplavila asi 20 domov, v dôsledku čoho zostal kostol osamotený. V rokoch 1773 – 1774 bol vybudovaný ochranný násyp oddeľujúci Pečenské rameno od obce Engerau, po ktorom viedla aj cesta do Viedne. Kostol nechala postaviť Prešporská kapitula v roku 1672 a bol zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Kostol zohral svoju úlohu aj v priebehu francúzsko-rakúskej vojny v roku 1809. Z dobového prameňa vyplýva, že jedno z francúzskych diel bolo umiestnené vo veži kostola. Práve to malo v meste napáchať najväčšie škody. Z dôvodu častých povodní musel byť ochranný násyp vedľa kostola viackrát zvyšovaný. Najmä pre starších ľudí tak bolo čoraz ťažšie dostať sa do kostola. Josef Müllner preto nechal cez násyp postaviť široké schodisko. Tento ušľachtilý čin pripomínala mramorová tabuľa s jeho menom a dátumom postavenia schodiska. V priebehu mnohých rokov sa na kostole viditeľne podpísali nepriazeň počasia a povodne. V roku 1927 sa podarilo zozbierať značnú sumu peňazí na jeho rekonštrukciu. Ako sa uvádza v novinách Preßburger Zeitung, „kostol sa zjavil v novom pôvabnom šate, interiér bol čerstvo vymaľovaný, zrenovovaný a pozlátený bol tiež oltár“. Netrvalo však dlho a bolo rozhodnuté kostol asanovať. Ako dôvod sa v novinách Slovák z roku 1932 uvádza, že „bol najväčšou a najnebezpečnejšou premávkovou prekážkou na ceste Bratislava – Viedeň“. Nahradiť ho mal nový kostol, ktorého plán nechal na žiadosť bratislavského preláta Ľudovíta Okánika vyhotoviť podnikateľ Tomáš Baťa. Sviatosť oltárna a všetky ozdoby boli slávnostne prenesené do nového kostola na dnešnom Daliborovom námestí, ktorý bol posvätený 6. novembra 1932 a dodnes slúži veriacim.

 

Jedna z najstarších a najhodnotnejších Národných kultúrnych pamiatok v hlavnom meste – Vodná veža - má prejsť citlivou obnovou. Pamiatkari odhadujú najstarší objekt v areáli Vodnej veže na 2. až 11. storočie nášho letopočtu. Veža plnila dôležitú strategicko-obrannú funkciu takmer 400 rokov až do začiatku 17. storočia. "Revitalizácia Vodnej veže bude plne rešpektovať jej mimoriadnu historickú hodnotu - výsledkom má byť jej oživenie, integrácia do verejného priestoru a doplnenie mestských kultúrnych inštitúcií," uviedol predseda predstavenstva spoločnosti Vydrica Development Zoltán Müller. "Verejný priestor v bezprostrednom okolí Vodnej veže má byť križovatkou vznikajúceho vydrického korza – predĺženej pešej promenády z historického centra mesta spolu s nábrežím Dunaja," informovala hovorkyňa Bratislavy Katarína Rajčanová. V najbližších dňoch plánuje investor spustiť architektonickú súťaž na budúcu podobu Vodnej veže. Súťažné zadanie a podmienky už boli konzultované s mestským Metropolitným inštitútom Bratislavy, s Mestským ústavom ochrany pamiatok v Bratislave a tiež v spolupráci s krajským pamiatkovým úradom a bratislavskou mestskou časťou Staré Mesto.

 

Na zlý stav ranobarokového kostolíka na Mikulášskej ulici z roku 1661, ktorý je Národnou kultúrnou pamiatkou už dlho upozorňujú viacerí Bratislavčania. Pri pohľade z diaľky síce vidíte, že strecha je relatívne nová, keď však prídete bližšie, dojem je úplne iný. Múry sú počmárané, z fasády opadáva omietka, kamenný obklad soklov je na viacerých miestach rozbitý a jeho kusy sa povaľujú po zemi... A keď si chceme pozrieť reliéf erbov Pálffyovcov, umiestnený na portáli nad vstupom (chrám dala postaviť vdova po palatínovi Pálffym Františka Khuen), nevidíme takmer nič. „Chrám sv. Nikolaja (Mikuláša) je unikátnou stavbou s nevyčísliteľnou kultúrnou hodnotou. Samozrejme ho poznačil zub času, a preto bude potrebné zrealizovať hĺbkovú obnovu spočívajúcu, mimo iného aj v zlepšení tepelno-technických vlastností, znížení vlhkosti či odstránení plesní,“ pripomenul Úrad Prešovskej pravoslávnej eparchie. „Vkladáme nádej do Plánu obnovy, ktorý počíta i s financovaním obnovy historických a pamiatkovo chránených budov,“ uviedla cirkev v stanovisku pre banoviny.sk. „Nachádza sa tu aj čiastočka dreva zo svätého a životodarného Kríža, na ktorom bol ukrižovaný náš Spasiteľ Isus Christos, ostatky sv. Sergeja Radonežského a ostatky sv. Mojseja Uhrina,“ informuje pravoslávna cirkev, ktorá ho mala v užívaní od roku 1945 a v roku 2008 prešiel do jej vlastníctva.

 

Slovenských legionárov v česko-slovenských légiách 1914 – 1920 si pripomenie Matica slovenská odhalením pamätnej tabule symbolicky na budove bývalej Legiobanky, súčasnej Eximbanky, na Grösslingovej ulici v Bratislave. „Slovenských legionárov by mala spoločnosť oveľa viac oceniť, pretože výrazne prispeli k začatiu nového slovenského národného a demokratického života po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie. Bez česko-slovenských légií by slovenskí a českí politici v prvom zahraničnom odboji 1914 – 1918 len ťažko presvedčili Dohodové mocnosti, aby sa priklonili k vzniku prvého Česko-Slovenska. Za vznik tejto početnej zahraničnej odbojovej armády vďačíme predovšetkým ministrovi a generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi,“ priblížil predseda MS Marián Gešper. “Medzi slovenskými legionármi sa nachádzali aj viaceré slovenské národné i matičné osobnosti ako Janko Jesenský, Jozef Gregor Tajovský, Vladimír Daxner či generáli Rudolf Viest a Jozef Martin Kristin, otec herečky Evy Kristinovej,“ doplnil predseda MS.

 

Pri archeologickom výskume v areáli Antickej Gerulaty v bratislavských Rusovciach našli ďalšie vzácne nálezy. Napríklad z 3. storočia mince, spony, kahance, konský postroj, sklo, železné predmety, rétsku keramiku, ale aj jednovrstvový hrebeň z 2. storočia, ktorý je ďalším dokladom kontaktov obyvateľov Gerulaty s tzv. barbarikom, teda s Germánmi. Na sociálnej sieti o tom informuje Múzeum mesta Bratislavy (MMB). Výskum sa venoval aj stredovekej vodnej priekope hlbokej viac ako tri metre a širokej okolo osem metrov. Gerulata vydala ďalší vzácny nález, a to fragment rímskeho vojenského diplomu. Areál expozície Múzeum Antická Gerulata v Rusovciach sa nachádza na mieste bývalého rímskeho vojenského kastela na hraniciach pevnostného systému Limes Romanus z obdobia 2. až 4. storočia. Tento rok zapísali do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO lokality Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes (západná časť). Jej súčasťou sú aj dve národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okrem Gerulaty aj Rímsky vojenský tábor (kastel) v Iži pri Komárne.

 

Ľudská tvár - sloboda alebo smrť. Tak znie oficiálny názov prezentácie maliarskych a sochárskych diel 37 umelcov zo Slovenskej a Českej republiky ako aj jedného zástupcu Spojených štátov amerických, ktorá sa koná na III. poschodí Bratislavského hradu. Ide zároveň o poctu k 100. výročiu narodenia politika a významnej osobnosti československých dejín - Alexandra Dubčeka. Výstava sa uskutočňuje v expozičných priestoroch Bratislavského hradu. V mnohých dielach vybraných umelcov, aj keď vznikali v priebehu niekoľkých desaťročí, sa odráža táto téma v podobe symbolov ukrižovania, kríža alebo dialógu so smrťou. Vytvorené diela sú poctou k spoločenským udalostiam, ktoré sa odohrali koncom šesťdesiatych, ale aj na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. V dobe, ktorá tiež priniesla závažné zmeny v správaní ľudí, postojov, činov ako aj konfrontáciu vlastných konaní so spoločenským dianím. Premeny tváre vyjadrené ľudským vnútorným bojom zobrazili viacerí umelci symbolickou podobou v mnohých variáciách svojich maliarskych a sochárskych prác. Výstava potrvá do 30.4.2022.

 

Slovenské národné múzeum (SNM) - Historické múzeum predstavilo v piatok zástupcom médií nový výstavný projekt Rimania a Slovensko. Inštalovaný je v priestoroch Rytierskej siene Bratislavského hradu. Na archeologicko-historickej výstave o dejinách územia Slovenska v 1. až 4. storočí, keď sa nachádzalo v susedstve Rímskej ríše a z malej časti bolo jej priamou súčasťou, návštevníci uvidia viac ako 240 predmetov. Nechýbajú hromadné nálezy, hromadné poklady mincí, ako aj raritné súbory predmetov z tzv. kniežacích hrobov 5 a 6 zo Zohora. Vitríny vo forme sťahovacích červených debien symbolizujú presun Rimanov po jednotlivých územiach a ich príchod na stredný Dunaj. "Autori riešenia sa inšpirovali presunom Rimanov po Dunaji, resp. známou okrídlenou vetou - všetky cesty vedú do Ríma," dodal komisár výstavy Juraj Kucharík zo SNM - Historického múzea. Výstava vznikla pri príležitosti pripomenutia si 2000. výročia Vanniovho kráľovstva a úspešnej nominácie slovenských lokalít do zoznamu UNESCO v rámci zápisu Dunajský Limes – západná časť a potrvá do 30.6.2022.

 

Sviatok všetkých svätých ustanovili hodnostári východnej cirkvi už v 4. storočí, kde sa podnes slávi v prvú nedeľu po Turícach. V 7. storočí dal pápež Bonifác IV. do rímskeho Panteónu preniesť kosti viacerých mučeníkov. Sviatok všetkých mučeníkov sa slávil pôvodne 13. mája. Jarný termín mal súvisieť podľa etnologičky Margity Jágerovej z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre s príletom vtákov, prebúdzaním sa prírody a predstavami, že sa duše zosnulých v podobe vtákov v tento dôležitý termín vracajú k živým. Na hroboch sa podľa jej slov stolovalo, na hroby sa prinášali obetiny. Až pápež Gregor IV. v roku 835 určil podľa etnologičky termín tohto sviatku na 1. November. Všeobecne bol ustanovený ako centrálny sviatok celej cirkvi až po Tridentskom koncile v roku 1549. Na Sviatok všetkých svätých nadväzuje Pamiatka zosnulých – ľudovo nazývaná Dušičky. Spomienku zaviedol svätý opát Odilo z Cluny roku 998 a v Ríme ju prijali v 14. storočí. Protestantské cirkvi neuznávajú kult svätých, teda ani Sviatok všetkých svätých. V cirkevných kalendáriách však majú zaradenú Pamiatku zosnulých, avšak pre protestantov je jedným z najvýznamnejších sviatkov 31. október - Deň reformácie z roku 1517.

 

Pavol Országh Hviezdoslav bol nielen veľkým slovenským básnikom, ale aj vlastencom. V roku 1905 Hviezdoslav už ako renomovaný básnik reagoval na revolučné udalosti v Rusku. V roku 1914 vypukla prvá svetová vojna, ktorú Pavol Országh Hviezdoslav vnímal veľmi tragicky. Zareagoval na ňu ako básnik cyklom Krvavé sonety, ktorý napísal už v auguste a septembri roku 1914, mohol však byť publikovaný až po vojne. Básnik privítal vznik spoločného československého štátu. Úctu však prejavil aj štát Hviezdoslavovi. Vo februári roku 1919 sa básnik dožil sedemdesiatky a pri tejto príležitosti sa konali verejné republikové oslavy. Dokonca sa v tomto období politicky angažoval - ako poslanec aj ako jeden zo štyroch predsedov Matice. V novembri 1919 spolu s manželkou pricestoval do Prahy na zasadnutie parlamentu. V tom čase už spisovateľa trápili zdravotné problémy. Koncom mája roku 1921 sa liečil na ťažkú srdcovú chorobu. Zomrel 8. novembra 1921 vo svojom dolnokubínskom byte. Pochovali ho na cintoríne v Dolnom Kubíne. Na počesť Pavla Országha Hviezdoslava bolo v Bratislave pomenované námestie pred historickou budovou SND ako aj Mestské divadlo na dnešnej Laurinskej ulici.

 

Keď koncom septembra 2021 spúšťali z vrcholu Michalskej veže sochu archanjela Michala, bola to veľká udalosť pre celú Bratislavu. Obdivuhodné dielo majstra Petra Ellera, ktoré zdobilo vrchol Michalskej veže od roku 1758, je už v ateliéri akademického sochára Stanislava Koželu a pobudne tam dlhé mesiace. Medené súsošie pôsobí veľmi krehko, okrem chýbajúcich častí sú už na pohľad zjavné aj menšie poškodenia. Generálna obnova plastike vráti pôvodný vzhľad.
„Ide o to, aby sme sanovali všetko, čo sa uchovalo, zreštaurovali všetky zranenia. Archanjelovi musím dorobiť časť pravej ruky s mečom a ľavé krídlo, drakovi jazyk aj ucho,“ približuje sochár. Plastika je z veľmi tenkej medi o hrúbke len od 0,5 do 2 mm a váži len asi 50 kilogramov. Aby zvládla silný nápor vetra v 50-metrovej výške Michalskej veže, vnútri má konštrukciu z kovaného železa, ktorá prechádza až von.
Časová schránka bola tak, ako sa predpokladalo, v hlave archanjela. Otváranie časovej schránky nebude celkom jednoduché: „Krabička je na bokoch zaletovaná, budem ju musieť odletovať. Špekulujem, ako na to. Keď sa cín sa topí pri 290 stupňoch, kedy horí papier?“

 

Stavebné práce na novej autobusovej stanici v komplexe Nivy na ulici Mlynské nivy v Bratislave sú vo finále. Terminál bude letiskového typu s 36 nástupiskami, siedmimi výstupiskami a 86 stojiskami pre autobusy s bezbariérovým prístupom. Priestory stanice budú v podzemí, na prvom podzemnom podlaží. Cestujúci môžu priamo na tomto podlaží zájsť aj do obchodov, drogérie či do prevádzok s rýchlym občerstvením. Na stanici bude deväť LCD TV panelov, veľká LED stena letiskového typu a niekoľko samoobslužným dotykových kioskov.
Vďaka nim má mať verejnosť prehľad o príchode a odchode autobusov. Otvorenie komplexu Nivy na Mlynských nivách v Bratislave smeruje developerská spoločnosť HB Reavis na október 2021 roka. Projekt má byť kombináciou medzinárodného autobusového terminálu, nákupného centra, tržnice a výškovej administratívnej budovy. Zelená strecha ponúkne bežeckú dráhu, zóny na cvičenie či piknik, komunitnú záhradu aj detské ihriská.

 

Bratislava, v minulosti Prešporok, bol korunovačným mestom Uhorska v rokoch 1563 až 1830 a posledným panovníkom, ktorý tu 28. septembra pred 191 rokmi absolvoval tento slávnostný obrad bol Ferdinand V. prezývaný aj Dobrotivý. „Po pol ôsmej sa z prímasovho paláca pohol sprievod do Dómu sv. Martina. Cisára a cisárovnú posadili na tróny vľavo od oltára, princa do stredu. Pred začiatkom obradu si budúci kráľ pokľakol pred svojho otca cisára Františka I., ktorý mu dal požehnanie.
Obrad korunovácie viedol kardinál Alexander Rudnay. Bol jedným z mála príslušníkov vysokej cirkevnej hierarchie šľachtického pôvodu, ktorý sa hlásil k slovenskej národnosti. Po obrade nasledoval slávnostný obed v prímasovom paláci. Servírovali pečeného vola, ktorého zvyšky sa rozdelili veseliacemu sa ľudu. Zábava v uliciach mesta pokračovala až do večera, ulice boli slávnostne osvetlené a plné ľudí.
Medzi obrovským davom prítomných boli aj najvýznamnejší šľachtici monarchie: gróf Zichy, Nádasdy, knieža Esterházy a ďalší.” približuje príspevok k 191. výročiu korunovácie Ferdinanda V. Ferdinand V. dostal od stavov ako dar 50-tisíc dukátov, ktoré venoval na dobročinné ciele a rozšírenie vojenskej akadémie. V deň korunovácie sa pasovali aj rytieri.

 

Dunaj bol celé storočia pre obyvateľov obcí na jeho brehu obľúbeným miestom na kúpanie a pranie. Mal totiž viacero piesočnatých úsekov bez skál. „Tieto úseky rieky slúžili v prvom rade pre odpočinok, ale dunajské plavárne, sa snažili vyjsť v ústrety všetkým, ktorí sa chceli naučiť plávať alebo chceli športovať,“ informuje publikácia, ktorú nájdete na stránke www.danubetreasures.eu.
„V 19. storočí skoro pri každej významnejšej obci na brehu Dunaja vybudovali na rieke drevenú, alebo pod iným názvom košíkovú plaváreň.“ Išlo o drevené konštrukcie spustené do vody na spôsob košíkov, ktoré nedovoľovali, aby plavca odniesol prúd rieky, ale predsa poskytovali zážitok kúpania sa v prírodnej vode. Tieto plavárne bolo možné podobne, ako lode ťahať, takže ich niekedy premiestnili na iný úsek rieky.
Dunajské plavárne, zničené počas 2. svetovej vojny chceli obnoviť, ale kvôli nedostatku veľkého množstva dreva a aj rizika infekcií sa od ich výstavby upustilo. Napokon, na petržalskej strane vzniklo už v roku 1928 nové a veľké plážové kúpalisko – populárne Lido, ktoré však tiež časom zaniklo.

 

V 30. rokoch 20. storočia bol v Bratislave nedostatok bývania pre rastúcu robotnícku triedu – tzv. sociálne bývanie. Najväčší dopyt bol po malometrážnych bytoch.
Mladý architekt Emil Belluš v rekordnom čase 13 dní vypracoval návrh a základný projekt súboru obytných domov. Tie napokon v roku 1931 vznikli na Trenčianskej ulici a stoja dodnes… „Architekt mal k dispozícii relatívne malý priestor vymedzený ulicami Trenčianska a Miletičova. Sem umiestnil 8 samostatne stojacich domov, v každom dome malo byť 32 bytov, spolu 256 bytov. Každý z týchto bytových domov má dve krídla a v strede je komunikačné schodisko.
Byty na poschodiach sú identické. Majú izbu, kuchyňu, predsieň, komorou a WC. Kúpeľne boli situované do spoločných priestorov na chodbách,“ uvádza sa v knižnej publikácii Register architektúry. Spoločné kúpeľne na chodbe však už nenájdete. Väčšina obyvateľov si byty postupne prerobila tak, že kúpeľňu prerobili z komory, ktorá bola súčasťou bytov.

 

Začala sa obnova Michalskej veže a trvať by mala 18 mesiacov. Po ukončení generálnej obnovy má vzniknúť v jej priestoroch nová stála expozícia. Zachovaná bude aj vyhliadková funkcia. Rekonštrukciou má prejsť samotná stavba i všetky jej kameňosochárske a výzdobné prvky vrátane sochy svätého Michala Archanjela z polovice 18. storočia na vrchole hrotu strechy.
Obnova zahŕňa aj dva zvony, z ktorých jeden sa bude reštaurovať a druhý, zničený streľbou z čias druhej svetovej vojny, sa odleje nanovo. Reštaurovať sa budú aj ciferníky hodín i olovená tabuľa nad bránovým vchodom. Súčasné okná nahradia repliky pôvodných barokových okien, zrealizuje sa obnova fasád, interiérových priestorov vrátane omietok a výmeny podláh.
Celkový rozpočet na generálnu obnovu objektu, ktorý zahŕňa Michalskú vežu a Múzeum zbraní, predstavuje 1,6 milióna eur so spolufinancovaním z dotácie Ministerstva kultúry SR. Veža je najzachovanejšou časťou mestského opevnenia a patrí medzi tri najnavštevovanejšie lokality pod správou Múzea mesta Bratislavy.

 

Rozsiahly požiar z roku 1913 zachvátil veľké množstvo domov nachádzajúcich sa v bratislavskom Podhradí. Do tla vtedy zhoreli najmä strechy domov v židovskej štvrti. Ale oheň sa rozšíril aj na vzdialenejšie ulice a pomôcť museli prísť aj hasiči z Viedne.
„Sobotnú idylu prerušilo päť minút po štrnástej hlásenie, že v okolí Dómu sa rozhorel väčší požiar. Aj keď hasiči dobehli na miesto už o šesť minút, požiar bol v dôsledku teplého južného vetra, dusna a drevenej konštrukcie domov už v plnom prúde“. Tak opísali na základe historických zdrojov veľký požiar v podhradí na internetovej stránke Bratislavské rožky.
„Požiar v roku 1913 priniesol veľkú skazu Židovskej ulice, ktorá bola považovaná za veľmi živú, ale aj špinavú ulicu. Palóczi po požiari navrhol využiť zlý stav domov a o čosi vyššie nad Židovskou naplánoval vznik osem metrov širokej ulice. Napojiť ju chcel na Zámockú, ktorá sa mala rozšíriť. Pre vypuknutie vojny k jeho realizácii nikdy nedošlo,“ uviedli administrátori FB stránky Bratislava.

 

Vedeli ste, že na Americkom námestí bola kedysi autobusová stanica? V rokoch 1930 až 1931 postavili medzi Floriánskym a Americkým námestím obytný blok, ktorý dostal názov Avion. Objekt je zložený z niekoľkých šesť a sedemposchodových domov, v ktorých sa nachádza celkovo až 118 bytov. Na prízemí je po celom obvode 25 obchodných prevádzok. Netrvalo dlho a na priestranstve medzi Avionom a neďalekou nemocnicou vznikla stanica určená pre diaľkové autobusy.
Pričom bola nástupnou, ale zároveň aj konečnou v rámci medzinárodných liniek smerujúcich z či do Bratislavy. Veľmi využívaná sa stala už za čias Slovenského štátu, ale aj po druhej svetovej vojne. Takto to fungovalo približne až do začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia. Vtedy na Mlynských nivách postavili novú Autobusovú stanicu, ktorá je však už tiež minulosťou. Pred niekoľkými rokmi bola zbúraná a na jej mieste odvtedy rastie nový komplex s názvom Stanica Nivy.

 

Bratislavský hrad večer horel. Našťastie nešlo o skutočný oheň, ale len špeciálnu videoprojekciu, ktorá bola premietaná na jeho fasáde. Mala súčasným obyvateľom mesta pripomenúť okrúhle – 210. výročie najtragickejšej udalosti v tisícročnej histórii Hradu. Pri mohutnom požiari, ktorý 28. mája 1811 vypukol v priestoroch Zimnej jazdiarne. Vyhorel nielen takmer celý objekt paláca, ale aj vyše 70 domov v podhradí. Spôsobili ho svojou neopatrnosťou vojaci, ktorí v priestoroch hradu vtedy bývali.
V ohni zomrelo deväť ľudí, Niekoľko ostalo nezvestných a vyše 100 rodín stratilo strechu nad hlavou. Po požiari stratila monarchia o objekt záujem a akurát z hradu poodnášali všetko, čo oheň nezničil. Na dlhé roky sa tak stal hrad ruinou. Občania si večer mohli pozrieť simuláciu požiaru Hradu a jeho následnú premenu na ruinu. Tak, ako ju zachytili pamiatkári pred prvou veľkou rekonštrukciou, ukončenou v roku 1968.

 

Palác grófa Antona Grasalkoviča, poradcu Márie Terézie, bol postavený po roku 1760 za mestskými hradbami a stál osamotený na voľnom priestranstve. Tam bol predtým trh s drevom a drevným uhlím. Vznikol na základe projektu architekta Andreja Mayerhoffera mimoriadne prepychovo, v rokokovom štýle. V dávnej minulosti sa stal populárnym centrom spoločenského života šľachty. V druhej polovici 19. storočia pôsobil na vojenskom veliteľstve v Prešporku prapravnuk Márie Terézie arciknieža Friedrich Maria Albrecht Rakúsko – Tešínsky (1856 – 1936).
Už ako dieťa bol určený pre vojenskú kariéru. Po svojom strýkovi arcikniežaťu Albrechtovi zdedil aj palác v Prešporku. Ten v 90-tych rokoch 19. storočia opravili a zmodernizovali. Zriadili v ňom novú jedáleň, zaviedli doň svietiplyn z blízkej plynárne, vodovod z mestskej vodárne a dokonca aj telefón. Kovové brány počas rekonštrukcie paláca tiež opravili. Monogram pôvodného vlastníka nahradili spojeným monogramom arcikniežaťa a jeho manželky: Friedrich a Isabella, teda zlatými písmenami F a I, ktoré môžete vidieť dodnes.

 

Staré evanjelické lýceum čaká rekonštrukcia interiéru vrátane vybudovania nových úložných systémov pre vzácne fondy Lyceálnej knižnice. Tú spravuje Slovenská akadémia vied. Vybavené bude tiež novým mobiliárom pre multifunkčné využitie miestností na vzdelávacie podujatia, semináre, workshopy, koncerty, diskusie či komunitné aktivity. Projekt obnovy uspel v rámci grantovej výzvy na podporu z Finančného mechanizmu EHP a štátneho rozpočtu SR v programe Kultúra.
Evanjelické lýceum v Bratislave vzniklo spolu s cirkevným zborom v roku 1606 a jeho história je spojená s množstvom slovenských osobností. Ich zoznam je vytesaný na rohu budovy na Konventnej ulici, teda jednej z dvoch budov, v ktorých sídlilo prešporské gymnázium či lýceum. Budovu Starého lýcea, ktorá bola postavená v roku 1783, získal evanjelický cirkevný zbor späť v reštitúciách v neblahom stave po desaťročiach komunistického režimu.

 

Keď sa vyberiete na Železnú studničku, zamierte k odbočke na Kačín. Nenápadné historické pivnice, zapustené vo svahu oproti Rotunde, boli postavené v 18. storočí. V tých časoch viedol kúpele hoteliér Jakub Palugyay, syn schudobnenej zemianskej rodiny.
Čo sa týka ľadovní na Železnej studničke, z tých spravil Jakub Palugyuay vychýrené výletné miesto s výbornou kuchyňou. Počas najväčších zimných mrazov sa do nich navozili kusy ľadu z blízkeho potoka Vydrica. Tie potom počas celého roka chladili potraviny, pivo, víno, ale napríklad aj známe šampanské Jacqueson.
Pokiaľ ide o obchod s vínom, rozmach obchodovania nastal po tom, ako sa dostal do priazne členov panovníckeho rodu. Cisársko-kráľovským dvorným dodávateľom sa stal Jakub Palugyay v roku 1871.
Tieto vzácne pivnice Mestské lesy v Bratislave v spolupráci s Bratislava Tourist Board vynovili. Vyčistili ich, opravili omietku vstupného portálu, ošetrili vnútorné klenbové konštrukcie a odstránili nevhodné zásahy z minulosti. Ľadovne tak môžu slúžiť na rôzne akcie pre verejnosť. Priestory budú k dispozícii aj lokálnym vinárom na nekomerčnú prezentáciu ich vín.

 

Viete, aká by bola Vydrica či Rybné námestie, ak by v tejto lokalite nestál Most SNP? Ukazuje to unikátny projekt Stratená dominanta strateného mesta Tomáša Sterna a Židovskej náboženskej obce. Nad ním má záštitu bratislavské Staré Mesto.
Dominantou týchto priestorov bola popri Dóme sv. Martina nesporne neologická synagóga. Ako približuje na svojej stránke Ústredný zväz židovských náboženských obcí v SR, postavili ju v roku 1893 v maurskom štýle. Typické pre ňu boli farebné obkladačky a dve veže na rohoch budovy. Jej autorom bol architekt Dionýz Milch, ktorý dostal zadanie od neologickej časti bratislavskej židovskej komunity. Aj týmto sa chcela odlíšiť od konzervatívnej ortodoxnej židovskej obce.
Počas vojny prestala synagóga plniť svoj pôvodný účel, po nástupe komunistickej vlády sa z nej stal sklad. V 60-tych rokoch 20. storočia prišlo k rozhodnutiu postaviť ďalší most spájajúci oba brehy Dunaja. Mostu (postavili ho v rokoch 1967 až 1972) padlo za obeť hneď niekoľko cenných historických pamiatok, jednou z nich bola i synagóga. A tiež takmer všetky domy na Židovskej ulici, časť Rybného námestia i domy na Žižkovej ulici. Dnes sa týmito lokalitami môžete prejsť aspoň virtuálne.

 

Na skúmanie materstva a jeho transformačného potenciálu sa zameriava nový výstavný projekt talianskeho dua Grossi Maglioni. Sprístupnia ho 11. marca v Kunsthalle LAB v Bratislave. „Stredobodom je postava matky s inštinktívnymi divokými vlastnosťami, ktorá chráni svoje deti. A počas tohto aktu sa stáva desivou postavou,“ informovala PR manažérka Lila Rose. Výstava potrvá do 25. apríla.
Projekt Zvieracia matka vychádza z viacerých ideových línií – z postfeministického a antropologického diskurzu, z psychoanalytickej spisby, zo sci-fi literatúry. A filmu, ich teoretickej analýzy, ako i z vlastnej materskej skúsenosti umelkýň a ich interakcie v skupine matiek a detí. Stredobodom je dvojica, matka a dieťa, jeho dospievanie, cesta osamostatnenia sa od matky. „Grossi Maglioni skúmajú ikonografiu spojenú s materstvom ako s niečím desivým, kde sa v obraze matky prelína majestát i hrôza.
Ich výskum sa odvíja od sugestívneho imaginária, od prehistorických predstáv, v ktorých ženské telo splýva so živočíšnymi a rastlinnými prvkami. Cez starovekú mytológiu, mágiu, až k sci-fi víziám,“ priblížila kurátorka výstavy Lýdia Pribišová.

 

Moderné mestá dnes ponúkajú viac ako len príjemné bývanie, verejnú dopravu a moderné služby. Ku kvalite života obyvateľov prispievajú aj upravené verejné priestranstvá, kultúrne a spoločenské zariadenia, parky aj promenády.
Dunajská promenáda, ktorá sa začína pri Karloveskom ramene, sa tak predĺži a ukončí ju jedinečná športovo-relaxačná zóna. Jej najväčším benefitom bude pestrosť vo všetkých smeroch. Bude určená pre rôzne vekové kategórie, bude tu zastúpené naozaj široké spektrum rôznych športových aktivít. A budú sa tu môcť realizovať aktívni športovci, ale aj začiatočníci či príležitostní nadšenci. Moderné a bezpečné preliezačky si obľúbia menšie deti, tie staršie si môžu vyskúšať napríklad skatepark. A pre ostatných tu budú aj rôzne ihriská na obľúbené loptové hry. Aktivity park pod mostom Apollo bude jednoducho určený pre všetkých, pre ktorých je pohyb súčasťou života.
Koncept Aktivity parku, rovnako ako všetky novovznikajúce verejné priestory Eurovea City, navrhla svetoznáma architektka a urbanistka Beth Galí.

 

V časoch, keď Dunaj bol severnou hranicou Rímskej ríše (1. až 4. storočie) sa mesto nazývalo Anductium. Najstarší zachovaný písomný záznam z roku 907 hovorí o bitke pri Preslavvaspurce, pričom Preslav bol tretím synom kráľa Svätopluka. Nemci mu začali hovorievať Pressburg,
Slováci Prešporok a maďarský názov Pozsony vznikol prekladom mena Božoň, čo bol pán na Bratislavskom hrade v rokoch 1052 – 1099. Gréci používali názov Istropolis, teda Dunajské mesto, nakoľko Istros je po grécky Dunaj.
Je viac než pravdepodobné, že súčasný názov vymysleli Štúrovci v 19. storočí. Oni mali tendenciu pridávať si k vlastným menám ešte jedno rýdzo slovenské a tak sa z Ľudovíta Štúra stal po jednom z výletov na Devíne Velislav a z mesta, kde žili, vznikla spojením slov brat a sláva – Bratislava. Po prvej svetovej vojne ju chceli pomenovať Wilsonovo, ale tento názov sa väčšine obyvateľov nepáčil a tak sa od roku 1919 oficiálne volá naše mesto Bratislava.

 

Kedysi boli aj na prístupových cestách do Bratislavy nápisy Mesto mieru. Viete však prečo? Hlavnými dôvodmi bude asi to, že v meste boli podpísané tri veľké mierové zmluvy.
Prvú podpísali 2. júla 1271 uhorský kráľ Štefan V. a český kráľ Přemysl Otakar II. České vojská vtedy dobyli Bratislavu, Nitru, Trnavu i časť Považia. Takže sa uhorský panovník vzdal Štajerska, Kranska a Korutánska výmenou za to, že český kráľ opustí obsadené územia.
Druhý bratislavský mier podpísali 30. decembra 1626 v čase stavovského povstania Bethlena, ktorý sem vnikol zo Sedmohradska. Tretí mier sa podpisoval 26. decembra 1805 v Zrkadlovej sále dnešného Primaciálneho paláca. A to krátko po krvavej bitke troch cisárov pri moravskom Slavkove, pri ktorej zahynulo 25-tisíc vojakov za jeden deň. Napoleonova armáda vtedy na hlavu porazila vojská Rakúšanov a Rusov. Uzatvorenie tejto mierovej zmluvy bolo také významné, že jedna z dvanástich ulíc vedúca k Víťaznému oblúku cisára Napoleona v Paríži sa volá Bratislavská (v origináli Rue de Pressbourg) a nájdete na nej aj Café Pressbourg.

 

Oba brehy rieky v Bratislave spájali v priebehu storočí mosty. Prvý loďkový (pontónový) most zostrojili okolo roku 1450 a slúžil celé tri storočia. Jeden kyvadlový (pripomínajúci kompy) most zostrojil pre Bratislavu v roku 1770 aj vynálezca Wolfgang Kempelen. Mosty sa stavali pri príležitostiach korunovácií. Jediným mostom, ktorý nebol po korunovácii odstránený bol loďkový most z roku 1825. Nachádzal sa na dnešnom Námestí Ľudovíta Štúra. Pozostával z 23 lodiek a vozovka bola poskladaná zo širokých plochých dosiek a bola položená na rade nízkych člnkov.
Tieto mosty bolo možné odpojiť, aby mohla po rieke preplávať loď, ale na zimu ich rozoberali aby ich nezničil ľad. Nahradil ho železnično-cestný most, postavený v rokoch 1890-1891 a pomenovaný po vtedajšom rakúskom cisárovi, uhorskom kráľovi Františkovi Jozefovi I., ktorý sa na slávnostnom otvorení osobne zúčastnil. Prvý pevný most musel Petržalke vystačiť rovných osemdesiat rokov.

 

Od septembra do decembra 2020 prebiehali reštaurátorské práce na významnej gotickej pamiatke, umiestnenej v Sade Janka Kráľa v Petržalke. „Základnými kritériami pri obnove pamiatky sú zachovať originál, odstrániť poškodenia, deštrukcie a nevhodné sekundárne zásahy. A takisto lokálne doplniť chýbajúce časti a detaily,“ spresnila vtedy hovorkyňa Bratislavy Katarína Rajčanová. Lešenie aj oplotenie tohto skvostu už odstránili, takže si ho opäť môžete poobzerať aj zvnútra.
Pripomeňme, že gotická veža v Sade Janka Kráľa je národnou kultúrnou pamiatkou. Ide o vežu z Františkánskeho kostola pochádzajúcu z 15. storočia. Táto bola pre vážne poruchy pri zemetrasení v roku 1897 sňatá z kostola a nahradená kópiou podľa návrhu architekta Schuleka. Pôvodná veža je v sade umiestnená ako záhradný pavilón.

 

Slovenské národné múzeum (SNM) sprístupní v decembri v sídelnej budove na Vajanského nábreží v Bratislave od 16. decembra výstavu slovenského dokumentaristu a fotografa Tomáša Hulíka pod názvom Odvrátená tvár Slovenska.
Na Bratislavskom hrade otvoria od 11. decembra výstavu Trianon 100: Zrod novej hranice.
Tretím decembrovým ťahákom SNM bude výstava IN NOMINE CIVITATIS LEUTSCHA… o tých, čo zanechali svoju stopu, ktorú otvoria na Mikuláša v Spišskom múzeu v Levoči.
TASR o tom informovala Zuzana Vášáryová z Centra múzejnej komunikácie SNM.
„Hulíkove fotografie priblížia súčasný stav kultúrneho a prírodného dedičstva na Slovensku po období socializmu,“ uviedol generálny riaditeľ SNM Branislav Panis. Ďalej priblížil pripravované výstavné projekty: „V Historickom múzeu to bude nielen o podpise mierovej zmluvy po prvej svetovej vojne, ale aj o neľahkom procese začleňovania Slovenska do nového československého štátu. V Levoči predstavíme desať osobností mesta desiatimi medailónmi a originálnymi predmetmi, ktoré charakterizujú ich osud, život, činnosť.“

 

Mnohí Bratislavčania sa obávali o osud nádhernej budovy, ktorú počas vianočných trhov pred dvoma rokmi zachvátili plamene. Rekonštrukcia tejto národnej kultúrnej pamiatky na Hlavnom námestí stále pokračuje, no poškodená fasáda je už obnovená. A pohľad na historický skvost ľudí opäť teší.
Vedeli ste, že stojí na mieste významného domu, kam sa uchýlila Mária Habsburská? Bola to mladá vdova po uhorskom kráľovi Ľudovítovi II. Jagelovskom, ktorý zahynul v roku 1526 v bitke pri Moháči.
Tento dom patrícíjskej meštianskej rodiny Auerovcov pochádza zo stredoveku. V roku 1906 bol zbúraný a nahradený secesným bankovým palácom dokončeným v roku 1911, kde dnes sídli Kooperativa. V dome Auerovcov bývala Mária Habsburská zrejme do času, kým sa mohla presťahovať do vynovenej kráľovskej kúrie na Ventúrskej ulici.
Významnú úlohu v dejinách prešporských evanjelikov, ktorí sa nachádzali v stiesnenej situácii, zohral dom Auerovcov v 17. storočí. Keď Turci zničili evanjelickú modlitebňu na predmestí mesta, konali sa v roku 1683 ich bohoslužby takisto v dome Ernesta Auera, ktorý bol inšpektorom evanjelickej cirkvi.

 

Základy dodnes oslnivého lesku kaviarne, stojacej na nároží ulíc Palisády a Štefánikova, položila na začiatku 20. storočia dynastia Hackenbergovcov. Sídli v budove, ktorú dal v roku 1897 postaviť Alexander Feigler. V roku 1904 sa Béla I. Hackenberger stal nájomníkom a prevádzkovateľom pôvodnej kaviarne Mezey. Vymyslel nový názov Štefánia (Stephania, Stefánia kávéház), podľa mena vdovy po následníkovi trónu Rudolfovi, ktorý spáchal samovraždu aj so svojou milenkou.
Štefánka sa na dlhé roky stala kultovým miestom stretávania bratislavskej inteligencie, spisovateľov, básnikov, žurnalistov, umelcov, lekárov, právnikov, majiteľov fabrík a flamendrov. Ján Smrek verše svojej nesmrteľnej básne „Básnik a žena“ predniesol svojim priateľom práve v Štefánke a je pravdepodobné, že ich tu v tejto príjemnej atmosfére aj zopár napísal…
Sochár Tibor Bártfay prirovnal kaviareň k parížskemu Montparnassu. Po roku 1948 Štefánku znárodnili a fungovala pod kuratelou podniku RaJ (Reštaurácie a jedálne) až do roku 1948. Duchovná a architektonická deštrukcia Štefánky vyvrcholila po roku 1989 jej nezmyselným prenájmom čínskej reštaurácii, ktorý malo na svedomí bývalé vedenie staromestskej radnice. Dnes sa kaviareň Štefánka vrátila nielen k svojmu pôvodnému názvu, ale aj k niekdajšiemu mondénnemu monarchistickému duchu.

Obľúbená Medická záhrada v bratislavskom Starom Meste by mala prejsť v roku 2021 revitalizáciou. „Pôjde o príklad spolupráce samosprávy s významnými aktérmi v území v rámci projektu Old Town_New Com. A s podporou staromestského Fondu architekta Weinwurma,“ uviedla starostka Zuzana Aufrichtová. Neskôr upozornila, že obrázky, ktoré k tejto téme zverejnila, nie sú budúcou podobou záhrady. Ale zachytávajú, ako vyzerala v roku 1787, keď bola upravená v barokovom štýle.
Ďalej upresnila: „Historických záhrad máme v Bratislave limitovaný počet. Deti hrajúce sa na trávniku raz vyrastú a mali by mať vedomosť, že sa hrali v barokovej záhrade. Aj Grassalkovichova záhrada bola za socíku Pionierska a našla zdravý pomer baroka a aktuálnych trendov a nestratila na obľúbenosti.“ O budúcej podobe záhrady má ešte rozhodnúť verejná diskusia.

 

Trhovisko malo na Trnavskom mýte tradíciu už od konca 19. storočia (pôvodne ako dobytčí trh). Novú tržnicu tu otvorili v roku 1981 potom, čo v 60-tych rokoch populárne centrálne trhovisko ustúpilo stavbe Istropolisu a presťahovalo sa na Miletičovu.
Súčasná realita Novej tržnice, ktorej budova patrí medzi najznámejšie stavby Bratislavy, nie je veľmi veselá, mnoho priestorov je úplne prázdnych. Aktuálne nie sú v pláne žiadne nákladné prestavby či rekonštrukcie. K otvoreniu nových stánkov s jedlom by však malo prísť až cca o pol roka. Zatiaľ sa za chodu bude prerábať interiér tak, aby vyhovoval novým prevádzkam. „Celý priestor chceme vyzdvihnúť tým, že nasvietime prvky jeho architektúry, ktoré sú tu veľmi hodnotné. Známe rúry, aby vynikli, plánujeme iluminovať“ dodáva Maroš Mačuha ktorý je organizátorom úspešnej akcie Street food na Duláku.
Cieľom je zatraktívniť najmä ponuku predajcov. Mali by to byť najmä kvalitné farmárske potraviny a samozrejme veľký výber jedla či nápojov. Po novom by vás už za hlavným vchodom vítal veľký zeleninový pult. Nemala by chýbať veľká vinotéka s kvalitným regionálnym vínom či remeselné pivo – fľaškové i čapované. Food court, ktorý by sa mal stať novým jadrom tržnice, bude umiestnený uprostred . Po bokoch sa budú nachádzať kóje s prevádzkami, medzi nimi voľné sedenie.

 

Fasáda Kostola Najsvätejšej Trojice prekvapuje po rekonštrukcii novou, bielou farbou – bádanie totiž ukázalo, že práve takýto bol originál. ostol sv. Jána z Mathy,
Kostol Najsvätejšej Trojice alebo jednoducho Trojička patrí k najvzácnejším dominantám nášho mesta. Stavať ho začali trojiční bratia trinitári v roku 1717 podľa vzoru Kostola sv. Petra vo Viedni od rakúskeho barokového architekta Johana Lukasa von Hildebrandta. Hoci bol vysvätený v roku 1725, práce na výzdobe interiéru pokračovali ďalších sedem rokov.
Trinitári bola rehoľa, ktorá vykupovala kresťanov z tureckého zajatia a ktorú priviedol do Prešporka ostrihomský arcibiskup Leopold Kollonich. Kláštor si postavili s pričinením palatína grófa Mikuláša Pálffyho a krajinského sudcu grófa Štefana Koháryho, vysvätený bol v roku 1723. Umeleckými maľbami ho vyzdobili Unterhuber, Palko a Ján de Matta. V rokoch 1690 – 1730 vykúpili trinitári z tureckého otroctva 2 043 kresťanov. Na rozkaz cisára Jozefa II. ich kláštor aj tak zrušili a v roku 1785 v ňom zriadili vojenský špitál.
Dnešná biela fasáda prekvapuje mnohých Bratislavčanov, keďže bola celé roky žlto-oranžová.

 

V bratislavskom Starom Meste obchodný dom na Kamennom námestí sa po rokoch vrátil k svojmu pôvodnému názvu Prior. Koncom septembra 2020 otvára v plnom rozsahu svoje brány. „Food court so 14 prevádzkami má kapacitu zhruba 500 ľudí, o taký mesiac bude otvorený úplne celý. Dnes sme otvorení zhruba na 80 percent,“ prezradil žilinský podnikateľ George Trabelssie. Zámerom bolo aby projekt čo najviac vyhovoval potrebám verejnosti.
„Máme tu slovenskú kuchyňu, portugalskú, indickú, vietnamskú, čínsku, iránsku, izraelskú, Blízky Východ a rôzne iné chute,“ priblížil majiteľ obchodného domu. Na prízemí budovy sa nachádza i výstava, ktorá približuje vznik pôvodného Prioru ako aj dobové predmety zo 60-tych a 70-tych rokov 20. storočia. Do vzhľadu fasády budovy, ktorá má architektonický rozmer, sú tu travertínové obklady, zvonkohra a celkovo patrí medzi najznámejšie stavby v Bratislave, zasahovať majiteľ nechce.

 

V septembri 2020 začali dodávatelia stavby Eurovea 2 betónovať základovú dosku pre prvý slovenský mrakodrap Eurovea Tower. Bude mať 45 poschodí, dosiahne výšku 168 metrov a bude v nej 389 rezidencií a 1 400 parkovacích miest.
„Okrem toho, že základy prvého slovenského mrakodrapu navrhovali najlepší odborníci na statiku, nezávisle sme preverovali správnosť riešenia druhým statikom. Ten robil audit návrhu a kontroloval správnosť navrhovaného riešenia. Aby sme overili vlastnosti zemín z geologického prieskumu, urobili sme skúšky pilót. Tie nám ukázali reálnu nosnosť podložia a tým potvrdili správnosť návrhu. Mrakodrap Eurovea Tower bude ukončený v polovici roka 2023“ uviedol Kaštan z JTRE.
„Dôjde k zásadnému predĺženiu nábrežnej promenády. Bude od mosta Lafranconi až po most Apollo,“ vysvetlil architekt Radoslav Grečmal z ateliéru GFI, ktorý stavbu pripravuje.

 

V kráľovstve husaciny sa otvorili dvory. Husacinári zo Slovenského Grobu sú pre svoje fantastické prastaré recepty na do chrumkava upečené husi. A taktiež na lahodnú pečienku a vychýrené lokše známi pre gurmánov nielen zo Slovenska, ale aj z celého sveta. Od soboty 5.9.2020 oficiálne odštartovali novú hlavnú – jesennú sezónu tejto 100 – ročnej tradície. Keď je pekné počasie, môžete využiť sedenie vonku na priestranných dvoroch.
Po dobrom jedle sa oplatí prejsť po obci, kde na námestí uvidíte symbol Grobu – obrovskú sochu húsky. Husacinári vám nalejú burčiak, čo je opojný skvasený hroznový mušt alebo malokarpatské vína. Ak sa spýtate, či sa k husacine hodí biele alebo červené, dostanete odpoveď “oboje”. Odporúčame navštíviť rodinné reštaurácie, ktoré sú v Cechu husacinárov, ktorý je zárukou kvality aj príjemného posedenia. Dobrú chuť!

 

Historická električka z roku 1913, ktorá premávala medzi Viedňou a Bratislavou, sa v auguste 2020 vrátila do Bratislavy. Elektrická lokálna železnica Bratislava – Viedeň bola v prevádzke v rokoch 1914-1945 a dotvárala neopakovateľnú charizmu Bratislavy. Po zániku lokálnej dráhy sa dve špeciálne vyrobené vozidlá pre bratislavský úsek dostali do Rakúska. Rušeň GANG Eg 5 sa podarilo zachrániť pre rakúske múzeum v Mariazelli.
Rušeň GANZ Eg 6 slúžil svojmu pôvodnému účelu ešte tento rok a „do dôchodku odišiel“ vo výbornom stave. Súčasný majiteľ sa ho napriek tomu rozhodol ponúknuť na predaj alebo zošrotovanie. Vykúpenie starej električky, ktorá mala skončiť v šrote, stálo takmer 10 000 eur. Približne rovnakú sumu bude treba vynaložiť na jej rekonštrukciu a ďalšie peniaze budú potrebné na to, aby električka mohla opäť premávať po bratislavských koľajniciach.

 

Ministerstvo dopravy a výstavby spustilo finálne hlasovanie o názve nového mosta cez Dunaj. Hlasujúci si môžu vybrať, či chcú Jarovský alebo Lužný most. „Meno pre most je téma, ktorá si zaslúži širokú a slušnú diskusiu. Ideme do finále, nech rozhodnú skutočné hlasy a vyhrá najlepší,“ uviedol minister Andrej Doležal na sociálnej sieti.
V ankete v doterajších kolách o názve v poradí šiesteho mosta cez Dunaj sa medzi možnosťami objavovali rôzne názvy. Napríklad Most M. R. Štefánika, Most A. Dubčeka, Dunajský most, či Španielsky most. Posledne menovaný dokonca postúpil počtom hlasov do finále, kontrola ale preukázala, že väčšina hlasov pochádzala z účelovo vytvorených zahraničných účtov.
Po novom moste by mali motoristi jazdiť v roku 2021. Je súčasťou nultého obchvatu D4 a prepája dve veľké časti Dunajského súmostia. Je to hlavný most a východné predmostie na rozostavanom úseku diaľnice Bratislava, Jarovce – Ivanka, sever.

 

Záverečná etapa rekonštrukcie Bratislavského hradu priniesla unikátny archeologický nález v podobe drevozemného valu z 11. storočia. Riaditeľ Archeologického ústavu SAV Matej Ruttkay spolu s archeológom Mariánom Samuelom zdôraznili že zachovaná drevozemná hradba patrí k najlepšie zachovaným opevneniam z tejto doby v strednej Európe. Vysvetlili, že hradba pravdepodobne ešte v 11. storočí zhorela. Potom jej mohutná viacmetrová deštrukcia zásadne zmenila ráz terénu a vytvorila dnešný reliéf hradného kopca.
Na hrade musela podľa ich slov sídliť významná vojenská posádka a istý čas aj posádka poľského vládcu Boleslava Chrabrého, ktorý toto územie na istý čas obsadil. Drevozemný val z dubového dreva bol na Slovensku prvým príkladom konzervácie zuhoľnateného dubového dreva. Dodali, že výskumy potvrdili výnimočnosť tejto strategickej vyvýšeniny nad Dunajom. Pamiatka by mohla byť zreštaurovaná do roku 2023 a nálezy by mohli byť verejnosti sprístupnené v roku 2023.

 

Búracie práce už iba skeletu biznis centra Apollo 1 na Plynárenskej ulici v bratislavskom Ružinove sa chýlia ku koncu. Už o pár dní bude minulosťou aj torzo druhej budovy.
Problémy so statikou sa v biznis centre objavili v roku 2015. Budovu museli uzatvoriť a nájomcovia ju opustili. Hovorilo sa o výrazmom preťažení budovy a hoci sa najskôr uvažovalo o jej rekonštrukcii, nakoniec sa poškodenie ukázalo byť tak závažným, že sa rozhodlo o jej zbúraní.
Na stavebný úrad v Ružinove prišla žiadosť o asanáciu v septembri 2018, koncom januára 2019 úrad búracie povolenie.
Na mieste zbúranej stavby by mal vyrásť jej nástupca. “Srdcom nového projektu bude átrium so zeleňou a stĺpovou kolonádou, ktoré je spolu s dobre prístupným, priestorným a technicky vybaveným cyklohubom a eventovým lobby nositeľom myšlienky aktívneho životného štýlu, profesionálnej interakcie a inšpirácie. Súčasťou Nového Apolla budú okrem prvotriednych kancelárií aj prevádzky poskytujúce služby miestnej komunite a rastúcim firmám,“ vysvetlila Country Marketing & PR Manager HB Reavis Martina Jamrichová.

 

Múzeum 20. storočia plánuje Ministerstvo kultúry (MK) SR zriadiť zatiaľ v rámci Slovenského národného múzea (SNM). Ústav pamäti národa (ÚPN) by chcel, aby múzeum bolo jeho súčasťou. „Je to tematicky aj odborne časť slovenských dejín, ktorej sa venuje ÚPN. Už v súčasnosti zbierame artefakty jednak od politických väzňov, jednak tie, ktoré charakterizujú vládu komunistickej strany, činnosť bezpečnostných orgánov, a tieto by mohli byť základom budúceho múzea,“ uviedol hovorca ÚPN Jerguš Sivoš.
Dodal, že v súčasnosti ÚPN sídli v dvoch prenajatých a vypožičaných priestoroch. Vláda sa tiež zaviazala rozšíriť úlohy a zlepšiť postavenie ÚPN. Chce začleniť jeho činnosť do vzdelávania na stredných a vysokých školách. Kabinet chce tiež podporovať zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie. Ako aj uctenie si pamiatky rovnako obetí fašistického aj komunistického režimu na Slovensku.

 

Projekt Hrobu neznámeho vojaka je po pozastavení kvôli pandémii COVID-19 už pripravený na vyhlásenie architektonickej súťaže. Návrh na vybudovanie Hrobu neznámeho vojaka schválila vláda ešte v apríli 2019 a na tento zámer vyčlenila 820.000 eur. Podľa Ministerstva obrany SR, ktoré návrh predložilo, má byť symbolom patriotizmu a heroizmu občanov Slovenska.
Vo výslednej podobe má byť súčasťou hrobu jeden z hlavných symbolov vojenskej symboliky SR – vztýčený blatnický meč, teda meč karolínskeho typu z prvej polovice deviateho storočia, ktorý patril slovanskému veľmožovi z Turčianskej Blatnice. Protokolárne miesto má byť zriadené v parku pri Úrade vlády SR v bratislavskom Starom Meste, kde sa ešte stále nachádza socha komunistického funkcionára z čias druhej svetovej vojny Mareka Čulena.

 

„Zelené kolobežky“ od Boltu sa za niekoľko mesiacov stali v Bratislave rovnakým hitom, akým boli „žlté bicykle“ od Slovnaft Bajku. Ak jazdia na kolobežkách Boltu deti, respektíve tínedžeri, tak im to pravdepodobne umožnili ich rodičia. Resp. starší súrodenci alebo nejakí dospelí kamaráti.
A práve oni v tom prípade preberajú aj zákonnú zodpovednosť, ak by sa maloletým osobám počas ich jazdy niečo nepríjemné prihodilo. Napríklad dopravná kolízia, úraz alebo poškodenie samotnej kolobežky. Tu je niekoľko základných pravidiel pre osoby jazdiace na kolobežke s motorčekom:
– Na ceste okrem cestičky pre cyklistov, poľnej, lesnej cesty a obytnej zóny smie jazdiť len osoba staršia ako 15 rokov.
– Smie jazdiť po pravej strane chodníka, ak neohrozí alebo neobmedzí chodcov, pričom nesmie prekročiť rýchlosť chôdze.
– Na jednomiestnej kolobežke nie je povolená jazda viacerým osobám.

 

Vojnový pamätník Slavín z roku 1960, kde je pochovaných celkom 6845 vojakov Červenej armády, prejde rozsiahlou rekonštrukciou. Trvať bude do roku 2022 a stáť bude takmer dva milióny eur. Prvú etapu obnovy spustili v týchto dňoch na pylóne so sochou vojaka. „Súčasťou obnovy bude aj zriadenie expozície 2. svetovej vojny na Slavíne. Práce budú vychádzať z návrhov vypracovanej štúdie. Po získaní ďalších finančných prostriedkov budú dopracované realizačné projekty,“ informovala hovorkyňa mesta Katarína Rajčanová. Ako dodala, mesto plánuje realizovať odstraňovanie porúch hlavnej vyhliadkovej terasy, schodísk, suterénneho priestoru pod pamätníkom. A taktiež všetkých identifikovaných vonkajších poškodení vrátane komplexnej revitalizácie zelene v celom areáli Slavína. Obradnú miestnosť by po rekonštrukcii chceli sprístupniť verejnosti na niekoľko hodín denne na krátke pietne zastavenie.

 

Bratislava má novú atrakciu. Na Vajanského nábreží v bratislavskom Starom Meste vyrástlo 30 m vysoké vyhliadkové tzv. ruské koleso. Mestská časť ho povolila ako dočasnú kompenzáciu a príspevok pre podporu lokálneho turistického ruchu v období koronakrízy. Jeho prevádzka predstavuje zároveň finančný benefit pre samosprávu. Idea vyhliadkového kolesa vznikla začiatkom tohto roka, v marci mestská časť vyhlásila verejnú anketu, kde väčšina hlasujúcich zámer podporila. „Vyhliadkové koleso v srdci Starého Mesta predstavuje žiaduce osvieženie a ozvláštnenie letnej mestskej atmosféry. Biela konštrukcia kolesa pôsobí subtílne, vytvára priezory, kadiaľ je možné dominanty mesta bez problémov sledovať“. uviedla pre TASR Martina Štefániková zo staromestského miestneho úradu. Cena jednej jazdy je 6,50 eura. Vyhliadkové koleso bude na Vajanského nábreží v prevádzke od 4. júla do 30. septembra 2020.

Nová mestská pláž vznikla v Bratislave medzi divadlom Aréna a Starým mostom a ponesie názov Tyršák po Miroslavovi Tyršovi. Podľa organizátorov ponúkne návštevníkom viacúčelové športové ihrisko na plážový volejbal, plážový tenis a plážový futbal ako aj nadrozmernú hojdačku. Bude pokrytá 650 tonami bieleho piesku a na oddych je pripravených 250 ležadiel.
Plážovú atmosféru má dotvoriť aj množstvo zelene a na osvieženie počas horúcich dní sú pripravené aj hmlové vodné brány. Taktiež tu nájdete aj špeciálnu food zónu s plážovým barom, konceptmi Yeme, Marinela, Edokin, Al Trivio a NYC Corner. Bude tu aj kultúrne vyžitie s DJ-mi a sprievodnými aktivitami vrátane hudobných koncertov a pre deti detská piesková zóna a množstvo kolotočov. Vstup na pláž, ležadlá a športoviská budú pre všetkých k dispozícii bezplatne bude otvorená podľa počasia až do konca septembra 2020.

 

Do kampane #UmenieNaNule? sa zapojili umelci v mesiacoch nútenej karantény a šírili ju prostredníctvom online médií. PR manažérka Lila Rose informovala TASR o archivácii kampane na webovom sídle Kunsthalle Bratislava (KHB). Kampaň mala udržať aktívny kontakt medzi umením a jeho divákmi prostredníctvom krátkych autorských videí a vytvorili vlastný kreatívny formát á la samostatné umelecké dielo.
Do reflexie a archivácie prispeli zdieľaním svojej tvorby a názormi Oto Hudec, Peter Rónai, Viliam Slaminka, Blažej Baláž, András Cséfalvay, Ján Triaška. A takisto Ivana Šáteková, Boris Sirka, Monika a Bohuš Kubinskí, Stano Masár a Rudolf Sikora. „Vytvorili sme videoseriál, v ktorom súčasní autori zostávajú v kontakte s publikom, komunikujú svoju aktuálnu tvorbu a hovoria o možných perspektívach umenia v karanténe,“ priblížila riaditeľka KHB Nina Vrbanová kampaň.

 

Až 21 metrov vysoká vyhliadková veža na Devínskej Kobyle, ktorej výstavba sa začala v apríli 2020, je už realitou. Vyhliadka sa nachádza na mieste jej predchodkyne, teda v oblasti bývalej raketovej základne, pre verejnosť je ešte uzavretá, keďže musia dokončiť ešte jedno poschodie. Veža bude vysoká 21 metrov, teda zhruba ako sedemposchodová budova. Tvorí ju sedem vyhliadok, tie najkrajšie majú ponúkať najvyššie poschodia. Návštevníkom by sa mali naskytnúť výhľady na Alpy či Viedeň, v prípade dobrého počasia vraj až na Zobor v Nitre. Dostupná je peším aj cyklistom a samospráva Devínskej Novej Vsi, ktorá ju dala postaviť, vstupné vyberať neplánuje. V zime bude na vyhliadku vstup zakázaný.

 

Jubilejný 20. ročník open air festivalu Letné Shakespearovské slávnosti v Bratislave napriek súčasnej situácii spôsobenej koronakrízou naplno pripravuje a konať by sa mali v termíne 25. júla – 12. augusta 2020 tradične na Bratislavskom hrade. Čo sa týka vstupeniek, tie sa budú predávať do hľadiska so zníženou kapacitou. Program začne netradične – derniérou inscenácie Othello v réžii Michala Vajdičku 24. júla štyrmi predstaveniami ukončia po 5. rokoch na festivale. „Pokračujeme minuloročnou premiérou v réžii Doda Gombára Romeo a Júlia od 30. júla. Tú vystrieda od 6. augusta Komédia omylov režiséra Romana Poláka. K 20. ročníku pripravujeme aj špeciálny koncertný projekt Open Shakespeare,“ dodala na záver riaditeľka podujatia Janka Zednikovičová. O aktualitách a prípadných zmenách budú diváci informovaní prostredníctvom www.wshakespeare.sk a na sociálnych sieťach.

 

Aktuálnu sezónu Slovenské Národné Divadlo v Bratislave ukončilo 30. apríla. V tomto období jeho vedenie pripravuje dramaturgické plány na sezónu 2020/2021, podrobný hrací plán od septembra, kedy chcú privítať prvých divákov. Do konca júna využijú priestory na doskúšanie inscenácií, ktoré boli na programe v marci tesne pred premiérami. Tlačová tajomníčka SND Izabela Pažítková upozornila, že v uplynulom období sa produkcie presunuli do online prostredia na YouTube, kde sa stretli so záujmom ľudí. „Našou snahou je aj návrat k živým produkciám pre publikum, v júni sa umelci SND budú stretávať so svojimi divákmi na námestí pred novou budovou SND pri obchodnom centre Eurovea,“ uzavrela Pažítková.

 

Zoologická záhrada v bratislavskej Mlynskej doline oslávila v sobotu (9. 5. 2020) 60. výročie svojho otvorenia.
S výstavbou zoologickej záhrady v hlavnom meste sa začalo v roku 1959 a slávnostne ju otvorili 9. mája 1960. S prvým desaťročím existencie bratislavskej zoo sú spojené aj prvé chovateľské úspechy. Ako jedna z prvých zoologických záhrad v Európe tu odchovala mláďatá rysa ostrovida. „Zvláštnu pozornosť si zasluhujú umelé odchovy antilop, paviánov, danielov a sŕn. Bratislavská zoo dosiahla najvýznamnejšie chovateľské úspechy prvým umelým odchovom leopardov škvrnitých a hyen pásavých v bývalom Československu. Výnimočným medzinárodným úspechom bol úspešný projekt na záchranu sahelo-saharských antilop – priamorožca šabľorohého,“ priblížila zoo vo svojej histórii.
V roku 2004 pribudla v záhrade jedinečná expozícia druhohorných plazov v strednej Európe – DinoPark. Bol sprístupnený verejnosti nový pavilón šeliem ako aj pavilón primátov. V júli 2014 otvorili v zoo expozíciu pre domáce zvieratá s názvom Sedliacky dvor. V lesnej časti zoo otvorili nový výbeh pre vlkov eurázijských. Plánuje sa aj výstavba nového výbehu a chovného zariadenia pre medveďa hnedého. Ku koncu roka 2019 evidovali v ZOO Bratislava z hľadiska počtu chovaných zvierat 1290 jedincov v 183 druhoch.

 

Objavili sme zaujímavú a aktuálnu aj po uplynutí 30 rokov výstavu profesora Ľuba Stacha Svetlo a citlivá vrstva v Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy (GMB), ktorá približuje dobu búrlivých spoločenských i kultúrnych zmien po Novembri 1989. Návštevník výstavy má možnosť uvidieť rôzne podoby plošnej i priestorovej fotografie, či už veľkoplošnej alebo so zaznamenaním pohybu slnka kresliaceho svetlom po stene a podlahe. Kurátorka výstavy Lucia L. Fišerová taktiež poukázala aj na experimentálny prístup fotografa, ktorý má nielen vizuálne príťažlivý obsah ale aj prejav spoločenskej angažovanosti. Zaujímavé je aj dobové video dokumentujúce prelomové dianie v Bratislave a sprevádzané piesňou Tublatanky Pravda víťazí. Výstava potrvá do 13. októbra 2019.

 

V piatok 10. mája 2019 odštartovali v Bratislave a Košiciach majstrovstvá sveta v hokeji nielen na štadiónoch ale aj v oficiálnych fanzónach. Cez víkend sme navštívíili fanzónu v Bratislave pred bratislavským Istropolisom do ktorej sa zmestí až 9-tisíc návštevníkov. Vstup je bezplatný, fanúšikovia tu môžu nájsť všetko, aby sa uvoľnili a užili si hokej. Fanzónou sprevádzajú moderátori Fun rádia a pozostáva z časti pre oficiálnych partnerov a sponzorov šampionátu, v druhej časti je pódium a stánky s občerstvením. Mladší fanúšikovia tu mohli nájsť brankársky simulátor virtuálnej reality, streľbu na bránku, rôzne fotopointy s tvárami hokejistov, maľovanie na tvár ako aj nálepky tímov. Bol to skvelý zážitok!

Chcete sa niečo opýtať?

Polia označené (*) sú povinné.
captcha
Reload