Písomná zmienka z územia Petržalky pochádza už z 13. storočia. Dá sa doložiť, že sa tam nachádzala osada Flocendorf, ktorá však neskôr zanikla. Jednou zo zlomových udalostí, respektíve počiatkom, boli 70. roky 18. storočia. Mária Terézia vtedy po veľkej povodni nariadila regulovať Dunaj.

V roku 1776 bol napríklad založený najstarší verejný park v strednej Európe a územie sa stalo oddychovou zónou. V jej pozadí pomaly vznikala obec. Ďalší veľký rozmach územia je podľa historika Ľuboša Kačírka spojený s výstavbou stáleho mosta cez Dunaj, ktorý otvorili na Silvestra 1890. Bol to cestný most, zároveň bol vedľa aj železničný. Územie si postupne začali všímať aj podnikatelia a začala sa výstavba tovární. Jednou z najvýznamnejších bola bývalá Matadorka. Okolo nej sa usídľovali obyvatelia, ktorí tam pracovali. Ich počet sa postupne začal zvyšovať.

Otázka, komu bude obec patriť, bola podľa neho otvorená ešte v roku 1918, keď vzniklo Československo a hranica s Maďarskom išla v tejto časti po Dunaji. Petržalka bola súčasťou Maďarska, avšak územie Sadu Janka Kráľa súčasťou Bratislavy. Až v auguste 1919 sa podarilo Vavrovi Šrobárovi dohodnúť, že sa hranica upravila a posunula. Bratislava bola lepšie chránená, keďže získala predmostie a Engerau sa stala súčasťou Československa.

Ďalšie zlomové obdobie súviselo s udalosťami Mníchovskej dohody. Československo vtedy muselo odstúpiť nielen Sudety, české pohraničie, ale dotklo sa to aj dnešnej Bratislavy. Devín a Petržalka museli byť odstúpené vznikajúcej nemeckej tretej ríši. Stalo sa tak 10. októbra 1938. Trvalo to až do 4. apríla 1945, keď bola Bratislava oslobodená sovietskou armádou. Spojené s tým je aj zničenie mosta cez Dunaj, ktorý bol následne rýchlo obnovený.