Prvý prípad obvinenia z bosoráctva v Uhorsku je známy práve z Prešporku. Vieme len to, že sa konal v roku 1548 proti akejsi žene. Iné je to v prípade prvej podľa mena známej ženy. Bola ňou Agáta (Agatha Toott Borlobaschin). Historička Tunde Lendelová vo svojej práci v roku 2005 uvádza, že v Bratislavskej stolici bolo 45 bosoráckych procesov.
V máji roku 1602 predstúpili pred mestskú radu dvaja rozhorčení muži. Išpán Veit Szabo a mäsiar Mezarosch. Obaja sa sťažovali na ťažkú žalúdočnú chorobu, z ktorej obviňovali bylinkárku Agátu. Išpán k tomu pridal obvinenie, že Agáta počarovala jeho otcovi Jakubovi tak, že odvtedy stále kašle. Nedal sa zahanbiť ani mäsiar Mezarosch. Doložil, že mu Agáta tak porobila, že jeho úspešné mäsiarstvo vyšlo na psí tridsiatok. Pochopiteľne, Agáta sa cítila nevinná a odmietala sa priznať k niečomu, čo neurobila. Lenže nemala šancu. Mestská rada nariadila katovi, aby pristúpil k vypočúvaniu. Kat začal s jemnejšou metódou. Prikázal jej, aby sa rozplakala. Podľa vtedajšej teórie sa nevinná žena hneď rozplače, ale bosorka nikdy. Tie vraj nevedia plakať. Agáta nevedela plakať na povel. Kat pristúpil k ďalšiemu stupňu mučenia. Spútal ju povrazom a hodil do veľkej kade s vodou. Vtedy sa verilo, že ak je žena nevinná, utopí sa. Ak je vinná, vypláva, a to je dôkaz, že je bosorka. Agáta vyplávala. Jej prirodzený pud sebazáchovy však spôsobil, že ju kat podrobil ďalšej bolestivej tortúre. Nič nezaberalo. Pristúpil teda k ubolenej Agáte s horiacou fakľou a horúci oheň jej prikladal k bokom. Agáta pochopila, že zomrie. Že pravdu nehľadajú, že všetci, ktorí sa proti nej spolčili, chcú, aby zomrela.
Nakoniec po niekoľkodňovom mučení vyhlásila, že všetkým počarovala ona a tak ju konečne mohli upáliť. Stalo sa tak 24. mája 1602 za Michalskou bránou, o čom svedčí aj reliéf kameňosochára Romana Kovrižnycha.
